Andrej Petro si vychutnáva angažmán v Nemecku
16.11.2011
Rozhovor s A.Petrom novou posilou DHC Rheinlad a čerstvým otcom malej Paulínky
Po trápení v Maďarsku reprezentant Andrej Petro napokon rýchlo našiel hádzanárske šťastie. V družstve účastníka 2. nemeckej bundesligy DHC Rheinland Dormagen má už za sebou aj prvé zápasy. Robustný pivot tiež pomohol národnému tímu k historickému víťazstvu vo Francúzsku. Čerstvý otec malej Paulínky tak napokon prežíva naozaj vydarené obdobie.
V maďarskom Kecskemét KSE nastali koncom leta nečakané finančné problémy. Keď si k tomu Andrej Petro pripočítal aj pomerne málo príležitostí, ktoré dostával od trénera, dohodol sa s klubom a začal si hľadal nové pôsobisko. V rozbehnutej sezóne však už boli klubové súpisky v kvalitných súťažiach stabilizované, voľných miest nezostalo veľa. Nuž pri hľadaní oslovil aj reprezentačných kolegov Daniela Vala a Csabu Szucsa. A práve Valov manažér sa ozval prakticky okamžite, v Dormagene totiž pretrhnuté väzy v kolene vyradili nového pivota do konca sezóny. Po niekoľkých tréningoch sa Petro s nemeckým klubom koncom októbra dohodol.
To ešte tím viedol druhú najvyššiu nemeckú súťaž, teraz DHC Rheinland trochu stratil. V tabuľke je po 11. kole štvrtý, do najvyššej súťaže postupujú traja najlepší, rozostupy medzi tímami sú však minimálne. „V prvých zápasoch to bolo aj na moje prekvapenie celkom dobré. Hádzaná je tu dynamickejšia a tvrdšia ako v Maďarsku, hrá sa neustále vo vysokom tempe, ale myslím, že mne to len vyhovuje,“ sumarizuje po prvých dňoch v klube Andrej Petro. „Prvý duel mi celkom vyšiel, dal som štyri góly, vybojoval som dve sedmičky. Aj tak sme ale prehrali o gól... Ten zápas mal úroveň, sledovalo ho asi 2 tisíc divákov, prišli aj fanúšikovia súpera z Nordhornu. Aj v ďalšom stretnutí v Eisenachu sme tesne prehrali. Je to škoda, v oboch prípadoch rozhodli naozaj maličkosti, jedna – dve chyby.“ V klube by mal pôsobiť do konca sezóny. Potom sa obe strany rozhodnú ako ďalej.
Hoci ambície DHC Rheinland sú postupové, v klube o nich príliš nahlas nerozprávajú. Funkcionári si uvedomujú, že v lete urobili v kádri veľký pohyb a nový mančaft potrebuje čas. Tlak by bol preto zbytočný. Tím je navyše omladený, zopár skúsených tridsiatnikov dopĺňajú zväčša hráči do 25 rokov. „Chápe to aj tréner, prichádzať nemôžu len výhry. Aj o našich posledných prehrách rozhodli iba detaily – my sme zahodili, oni premenili. Mimochodom, tréner pôsobí veľmi ľudsky a musím povedať, že mi v úvode pomohol. Aj koučing je na úrovni. Okolo tímu je vytvorené veľmi vľúdne prostredie,“ pochvaľuje si Petro. Postupne sa zaraďuje do tímu aj herne. Kým ďalší pivot je skôr nižší a behavejší, štýl slovenského reprezentanta s odblokmi a dôrazným clonením doteraz v družstve chýbal. Zvykajú si na to aj spoluhráči. „Postupne si ku mne hľadajú cestu, je to len o zvyku a tréningoch. Veľmi dobre si rozumieme s Čechom Ondrejom Zdráhalom, ten mi posúva výborné lopty. Postupne to bude lepšie aj s ďalšími spoluhráčmi.“
Porazili sme Francúzov, to nám nikto nezoberie
Aj Andrej Petro pomohol slovenskej reprezentácii k nedávnemu mimoriadnemu víťazstvu nad Francúzskom. A hoci išlo len o prípravu, vyhrať nad úradujúcimi majstrami sveta, Európy a olympijskými víťazmi sa nepodarí hocikedy. Potvrdil to nasledujúci zápas, v ktorom naši schytali debakel. „Mne sa Francúzi v prvom stretnutí zdali akýsi nepripravení a nesústredení, akoby im mal stačiť akýkoľvek výkon. My sme sa chytili šance, dostali sme sa do rytmu a podržal nás brankár Štochl. V druhom zápase to bolo naopak: Akoby sme nabrali pocit, že sme majstri sveta, nepremožiteľní. Začali sme vlažne a kým sme zistili, že toto už sú iní Francúzi, bolo 8:2. A potom sa to už valilo...,“ poznamenal bývalý hráč spomínaného Kecskemétu, švajčiarskeho Schaffhausenu a francúzskeho US Ivry. Z prvého duelu však v ňom zostali skvelé pocity. „Nech si vraví kto chce čo chce – porazili sme fantastických Francúzov, najlepší tím posledného desaťročia, a to nám nikto nezoberie. Isto o tom budeme hovoriť aj našim deťom. Vzbudili sme pozornosť v celej Európe, ide o obrovský úspech jednotlivcov a celej slovenskej hádzanej. Zápas sme mali pod kontrolou, súperovi sme nedali priestor, vychádzali nám kontry aj kombinácie. Aj jednotlivci podali skvelé výkony – kto by povedal, že najlepšieho brankára histórie Omeyera takým štýlom pokorí chlapec z bratislavského klubu Miro Volentics? Dával góly, premenil proti nemu všetky sedmičky! Tiež ma potešilo, akú atmosféru pripravili domáci fanúšikovia. Bavili sa a plná hala po pekných akciách tlieskala aj nám.“
Tak ako ostatní reprezentanti aj pivot Petro hľadí na blížiaci sa európsky šampionát v Srbsku opatrne. Neúspešné majstrovstvá sveta, zdá sa, zanechali na mužstve stopu... „Lietali sme pred nimi v oblakoch, pobláznili nás aj médiá, ktoré písali o ľahkej základnej skupine, každý vopred rátal matematiku, kam sa dá až postúpiť. Celé sa nám to vypomstilo. Takže tentoraz najskôr pozerajme na výsledky, urobme víťazstvá a potom majme silné reči o postupe. Na „Európe“ sa predstaví absolútna špička. Máme ťažkú skupinu, Podľa mňa sa musíme všetci sústrediť na dobré načasovanie formy. Práve tá nám na majstrovstvách sveta chýbala.“
Čerstvý otecko necháva zatiaľ rodinku v Šali
Andreja Petra sme zastihli na Slovensku. Odskočil si za rodinou, keďže v Nemecku ho práve sťahujú. Doteraz býval na hoteli, klub však už zabezpečil byt a postaral sa o zariadenie. Každá voľná chvíľa na Slovensku je momentálne Andrejovi mimoriadne vzácna. V septembri sa totiž stal otcom. „Paulínka sa narodila trošku skôr, zdravotne je však všetko v poriadku, hoci ju čakajú ešte nejaké vyšetrenia. Manželka ale pre istotu zostáva doma, predsa len, má nablízku viac pomocníkov z rodiny.“ Petrovci totiž kúpili v Šali byt len neďaleko od svojich rodičov. Všetci starí rodičia navyše žijú v rovnakom činžiaku – jedni na druhom poschodí, druhí na siedmom, takže Andrej s manželkou sa poznajú už od detstva. „Či pršalo, či snežilo, za frajerkou som chodil vždy len v papučiach,“ smeje sa 25-ročný pivot. Ak bude všetko v poriadku, rodinu by zobral do Nemecka na jar. Aj kvôli najbližším je Andy rád za nemecký angažmán. Sľuby v Maďarsku už vraj ďalej nemohol počúvať, najmä keď človek musí platiť za bývanie, auto, či výbavu pre dieťa.
V maďarskom Kecskemét KSE nastali koncom leta nečakané finančné problémy. Keď si k tomu Andrej Petro pripočítal aj pomerne málo príležitostí, ktoré dostával od trénera, dohodol sa s klubom a začal si hľadal nové pôsobisko. V rozbehnutej sezóne však už boli klubové súpisky v kvalitných súťažiach stabilizované, voľných miest nezostalo veľa. Nuž pri hľadaní oslovil aj reprezentačných kolegov Daniela Vala a Csabu Szucsa. A práve Valov manažér sa ozval prakticky okamžite, v Dormagene totiž pretrhnuté väzy v kolene vyradili nového pivota do konca sezóny. Po niekoľkých tréningoch sa Petro s nemeckým klubom koncom októbra dohodol.
To ešte tím viedol druhú najvyššiu nemeckú súťaž, teraz DHC Rheinland trochu stratil. V tabuľke je po 11. kole štvrtý, do najvyššej súťaže postupujú traja najlepší, rozostupy medzi tímami sú však minimálne. „V prvých zápasoch to bolo aj na moje prekvapenie celkom dobré. Hádzaná je tu dynamickejšia a tvrdšia ako v Maďarsku, hrá sa neustále vo vysokom tempe, ale myslím, že mne to len vyhovuje,“ sumarizuje po prvých dňoch v klube Andrej Petro. „Prvý duel mi celkom vyšiel, dal som štyri góly, vybojoval som dve sedmičky. Aj tak sme ale prehrali o gól... Ten zápas mal úroveň, sledovalo ho asi 2 tisíc divákov, prišli aj fanúšikovia súpera z Nordhornu. Aj v ďalšom stretnutí v Eisenachu sme tesne prehrali. Je to škoda, v oboch prípadoch rozhodli naozaj maličkosti, jedna – dve chyby.“ V klube by mal pôsobiť do konca sezóny. Potom sa obe strany rozhodnú ako ďalej.
Hoci ambície DHC Rheinland sú postupové, v klube o nich príliš nahlas nerozprávajú. Funkcionári si uvedomujú, že v lete urobili v kádri veľký pohyb a nový mančaft potrebuje čas. Tlak by bol preto zbytočný. Tím je navyše omladený, zopár skúsených tridsiatnikov dopĺňajú zväčša hráči do 25 rokov. „Chápe to aj tréner, prichádzať nemôžu len výhry. Aj o našich posledných prehrách rozhodli iba detaily – my sme zahodili, oni premenili. Mimochodom, tréner pôsobí veľmi ľudsky a musím povedať, že mi v úvode pomohol. Aj koučing je na úrovni. Okolo tímu je vytvorené veľmi vľúdne prostredie,“ pochvaľuje si Petro. Postupne sa zaraďuje do tímu aj herne. Kým ďalší pivot je skôr nižší a behavejší, štýl slovenského reprezentanta s odblokmi a dôrazným clonením doteraz v družstve chýbal. Zvykajú si na to aj spoluhráči. „Postupne si ku mne hľadajú cestu, je to len o zvyku a tréningoch. Veľmi dobre si rozumieme s Čechom Ondrejom Zdráhalom, ten mi posúva výborné lopty. Postupne to bude lepšie aj s ďalšími spoluhráčmi.“
Porazili sme Francúzov, to nám nikto nezoberie
Aj Andrej Petro pomohol slovenskej reprezentácii k nedávnemu mimoriadnemu víťazstvu nad Francúzskom. A hoci išlo len o prípravu, vyhrať nad úradujúcimi majstrami sveta, Európy a olympijskými víťazmi sa nepodarí hocikedy. Potvrdil to nasledujúci zápas, v ktorom naši schytali debakel. „Mne sa Francúzi v prvom stretnutí zdali akýsi nepripravení a nesústredení, akoby im mal stačiť akýkoľvek výkon. My sme sa chytili šance, dostali sme sa do rytmu a podržal nás brankár Štochl. V druhom zápase to bolo naopak: Akoby sme nabrali pocit, že sme majstri sveta, nepremožiteľní. Začali sme vlažne a kým sme zistili, že toto už sú iní Francúzi, bolo 8:2. A potom sa to už valilo...,“ poznamenal bývalý hráč spomínaného Kecskemétu, švajčiarskeho Schaffhausenu a francúzskeho US Ivry. Z prvého duelu však v ňom zostali skvelé pocity. „Nech si vraví kto chce čo chce – porazili sme fantastických Francúzov, najlepší tím posledného desaťročia, a to nám nikto nezoberie. Isto o tom budeme hovoriť aj našim deťom. Vzbudili sme pozornosť v celej Európe, ide o obrovský úspech jednotlivcov a celej slovenskej hádzanej. Zápas sme mali pod kontrolou, súperovi sme nedali priestor, vychádzali nám kontry aj kombinácie. Aj jednotlivci podali skvelé výkony – kto by povedal, že najlepšieho brankára histórie Omeyera takým štýlom pokorí chlapec z bratislavského klubu Miro Volentics? Dával góly, premenil proti nemu všetky sedmičky! Tiež ma potešilo, akú atmosféru pripravili domáci fanúšikovia. Bavili sa a plná hala po pekných akciách tlieskala aj nám.“
Tak ako ostatní reprezentanti aj pivot Petro hľadí na blížiaci sa európsky šampionát v Srbsku opatrne. Neúspešné majstrovstvá sveta, zdá sa, zanechali na mužstve stopu... „Lietali sme pred nimi v oblakoch, pobláznili nás aj médiá, ktoré písali o ľahkej základnej skupine, každý vopred rátal matematiku, kam sa dá až postúpiť. Celé sa nám to vypomstilo. Takže tentoraz najskôr pozerajme na výsledky, urobme víťazstvá a potom majme silné reči o postupe. Na „Európe“ sa predstaví absolútna špička. Máme ťažkú skupinu, Podľa mňa sa musíme všetci sústrediť na dobré načasovanie formy. Práve tá nám na majstrovstvách sveta chýbala.“
Čerstvý otecko necháva zatiaľ rodinku v Šali
Andreja Petra sme zastihli na Slovensku. Odskočil si za rodinou, keďže v Nemecku ho práve sťahujú. Doteraz býval na hoteli, klub však už zabezpečil byt a postaral sa o zariadenie. Každá voľná chvíľa na Slovensku je momentálne Andrejovi mimoriadne vzácna. V septembri sa totiž stal otcom. „Paulínka sa narodila trošku skôr, zdravotne je však všetko v poriadku, hoci ju čakajú ešte nejaké vyšetrenia. Manželka ale pre istotu zostáva doma, predsa len, má nablízku viac pomocníkov z rodiny.“ Petrovci totiž kúpili v Šali byt len neďaleko od svojich rodičov. Všetci starí rodičia navyše žijú v rovnakom činžiaku – jedni na druhom poschodí, druhí na siedmom, takže Andrej s manželkou sa poznajú už od detstva. „Či pršalo, či snežilo, za frajerkou som chodil vždy len v papučiach,“ smeje sa 25-ročný pivot. Ak bude všetko v poriadku, rodinu by zobral do Nemecka na jar. Aj kvôli najbližším je Andy rád za nemecký angažmán. Sľuby v Maďarsku už vraj ďalej nemohol počúvať, najmä keď človek musí platiť za bývanie, auto, či výbavu pre dieťa.