Daniel Valo: Nepozerajme na reprezentáciu čiernou optikou

Daniel Valo absolvoval ďalšie vrcholné podujatie a po ňom si povedal „dosť“. Ostrostrelec zo spojkového radu sa po európskom šampionáte v Srbsku rozhodol ukončiť svoje dlhoročné pôsobenie v reprezentácii. Chce sa naplno venovať pôsobeniu v bundesligovom HSG Wetzlar a dopriať trocha viac oddychu aj doráňanému telu. S odstupom času však priznáva, že aj uňho môže platiť staré známe „nikdy nehovor nikdy“...

Na majstrovstvách Európy skončil slovenský tím napokon na 16. mieste, do ďalších bojov ho nepustili výsledky v mimoriadne ťažkej základnej skupine. Ukázalo sa, že pred unáhlenými hodnoteniami výsledku našej reprezentácie treba radšej počkať až do skončenia šampionátu. Jeho finálovými protagonistami sa totiž stali práve tímy, s ktorými Slováci bojovali v úvodnej fáze – Dánsko a Srbsko. Aj to stavia vystúpenie Slovákov do trochu iného svetla. „Vidíte, ak by sme v závere prvého zápasu s Dánskom hrali trocha viac s rozumom, než srdcom, tak by zrejme Severania nepostúpili zo skupiny... Aj to ukázal tento európsky šampionát – špička sa čoraz viac vyrovnáva, rozdiely sú minimálne, s každým sa dá hrať. Aj veľkí papieroví favoriti mali na tomto turnaji veľké starosti. Žiaľ, nášmu tímu stále chýba konštantnosť výkonov. Dokážeme zahrať dobre aj proti najlepším tímom, ale vzápätí vybuchneme – ako tentoraz s Poľskom." O vyrovnanosti špičky sa kruto sa presvedčili najmä Francúzi. Jedenáste miesto pre úradujúcich majstrov sveta, olympijským víťazov a do januára aj majstrov Európy by pred turnajom netipoval ani blázon. Finále si napokon zahrali miláčikovia domácich tribún a Dáni. „Finálový súboj som videl a myslím, že to bolo spravodlivé vyvrcholenie turnaja. Dáni hrali veľmi peknú hádzanú, rýchlu a behavú. V obrane boli nekompromisní, vpredu zasa dávali góly z prvej i druhej vlny. Hrali celoplošne a dokázali sa presadiť aj proti uzavretej obrane. Pred domácimi Srbmi dávam klobúk dole, pred výborným publikom sa dokázali vyburcovať k skvelým výkonom. Nemali však taký široký káder ako Dánsko. Ich „prvá lajna“ bola síce veľmi úderná, ale keď prišlo na únavu a striedania, rozdiel bol cítiť, kvalita išla dolu. Ale musím dodať, že tento veľký úspech dosiahli s trošku zvláštnou hrou – predvádzali skôr stojacu hádzanú, dlho rozohrávali, rýchle protiútoky realizovali minimálne,“ hodnotil slovenský hádzanár.

Veľmi ho potešili fanúšikovia

S Danielom Valom sme sa vrátili aj k jednotlivým zápasom Slovenka. Úvodný duel s Dánskom bude našich zrejme ešte dlho mrzieť – s jasným favoritom dlho viedli a aj keď sa skóre otočilo, súper sa musel neustále strachovať. „Bol to typický duel z úvodu turnaja, s tým mávajú favoriti často problém. Dáni boli pod veľkým tlakom, nič iné ako víťazstvo od nich nikto nečakal. Škoda, boli sme blizúčko od senzačného víťazstva... Potom sa nám stalo to isté, ako na MS vo Švédsku. Nielenže sme proti Poliakom nezopakovali výborný výkon z predošlého zápasu, ale najmä v druhom polčase sme to úplne pokazili, odflákli. To rozhodlo o našom osude na európskom šampionáte. V súboji so Srbskom síce istým spôsobnom o nič nešlo, domáci už mali istý postup do ďalšej fázy, ale hanbu si doma nemohli dovoliť. Najvyťaženejší hráči súpera síce hrali menej, ale to bol ich problém. My sme túžili vyhrať, napraviť si reputáciu a dokázať, že duel s Poľskom bol len jednorázový výbuch. Myslím, že sa nám to podarilo, získali sme prvý bod v histórii kontinentálnych šampionátov. Navyše som veľmi rád, že sa nám podarilo aspoň trocha potešiť množstvo fanúšikov, ktorí nás prišli povzbudiť na Balkán. Prekvapili ma, ich podporu si veľmi cením.“ Pre D. Vala bol turnaj v Srbsku už štvrtým vrcholným podujatím. Predtým štartoval aj na majstrovstvách Európy 2006 a svetových šampionátoch 2009 a 2011. Na januárovom šampionáte patril v štatistkách medzi najlepších blokárov podľa priemeru na zápas i medzi najlepších obranárov podľa priemeru zákrokov na zápas. Ak však mančaft nezíska úspech, individuálne štatistiky sú podľa Vala nepodstatné. „Iné by bolo, ak by sme postúpili ďalej, to sa však nepodarilo. Netajím, že so svojim vystúpením v Srbsku som spokojný. Po dlhom čase som odohral kompletný turnaj, nezabrzdilo ma žiadne zranenie, ani choroba, konečne som sa mohol sústrediť na hru. Navyše som už nejaký čas tušil, že to bude môj posledný šampionát, nuž som si chcel schuti zahrať a vychutnať atmosféru veľkého turnaja...“ Jeho vizitka v slovenskom tíme vzbudzuje rešpekt: 143 zápasov, 540 gólov. Za reprezentáciu odohral viac iba gólman Richard Štochl s magickými 222 zápasmi, a krídelník Radoslav Antl (148 štartov). Len ten dal za Slovensko viac gólov ako Dano Valo, skóroval 576 krát, a po šampionáte v Srbsku ho tiež obchádzala myšlienka ukončenia reprezentačného pôsobenia. Kiežby sa obaja naháňali so spomínanými rekordmi ešte nejakú tú sezónu... Úplne nereálne to nie je.

Nádej na pôsobenie v reprezentácii ešte žije

Ukončenie pôsobenia v drese s dvojkrížom na prsiach Valo avizoval vopred. Po šampionáte tvrdil, že momentálne neexistuje nič, čo by zmenilo jeho rozhodnutie. Hádzanársky osud mu však predsa len podhodil jedno nečakané silné lákadlo. Na konci ME v Srbsku losovali dvojice pre kvalifikačný dvojzápas na MS 2013 v Španielsku a žreb bol k Slovákom milosrdný – v júni sa stretnú s Bieloruskom. Domáci duel navyše naši odohrajú v košickej Steel Aréne a práve s ňou sa Danovi Valovi spája jeden z najkrajších zážitkov bohatej kariéry, pod Tatrami určite najsilnejší. Zahral si v nej svoj posledný duel na slovenskom území, reprezentácia tam v kvalifikácii porazila Čiernu Horu, navyše pred vypredaným hľadiskom. Čakal pätnásť rokov, aby doma zažil zaplnenú takú veľkú halu... Žeby ho to zlákalo k návratu? „Kvalifikačný žreb chlapcom prial, majú hrateľného súpera a to ma veľmi teší. Naďalej však platí, že si potrebujem najmä oddýchnuť a nechať si od toho všetkého trochu odstup. Na jednej strane som síce počas kariéry nikdy nemal vážnejšie zranenie či operáciu, ale na druhej strane treba povedať, že nemecká bundesliga je mimoriadne tvrdá a náročná súťaž. Pôsobím tam už roky, rovnako aj v reprezentačnom tíme, pribúdajú mi aj rôčiky a telo to už jednoducho dáva najavo,“ sumarizuje 32-ročná pravá spojka. „Potrebujem čoraz viac regenerovať a rehabilitovať, telo je viac unavené a občas sa už pritrafia zablokované kríže, vyvrtnutia, oslabené medzirebrové svalstvo... Veľmi nerád by som riešil nejaké ťažšie zranenie, najmä preto potrebujem viac oddychu.“ Priamej odpovede na otázku, či Valo nezváži svoje rozhodnutie a teda sa už nikdy neobjaví v reprezentácii, sme sa však stále nedočkali. Pokúšali sme sa dobiedzať ešte raz... „Dobre teda – nehovorím, že to ešte nezvážim. Ale záležať bude od množstva okolností. Jednak od zdravotného stavu, ťažko tiež povedať, v akej pozícii budem v máji, keďže mi vo Wetzlare končí zmluva. A samozrejme bude veľmi dôležité, kto nastúpi po trénerovi Heisterovi k reprezentačnému kormidlu, a či vôbec bude mať o moje služby záujem. Počkám si,“ vypadlo napokon z Daniela Vala. Verme teda, že všetko vyjde ako má a topoľčianskeho rodáka ešte v národnom tíme uvidíme. Jeho schopnosti a skúsenosti si zárukou vysokej kvality. A tú na rozdávanie nemáme... Priaznivý žreb kvalifikácie navyše dáva reprezentácii ďalšiu veľkú šancu na úspech. Čo by za to dali Česi, ktorí budú o postup na MS bojovať s Rusmi, alebo Maďari, ktorých čaká dvojzápas s Nórskom.

Na budúcnosť reprezentácie nepozerajme s tmavými okuliarmi

S výmenou generácií sa trápia mnohé reprezentácie, špičkové tímy nevynímajúc. Po nedávnom európskom šampionáte by o tom mohli dávať prednášky Francúzi, Nóri, či Rusi, ťažké časy prežívajú Švédi a tie podľa odborníkov čakajú zrejme aj ďalšie európske hádzanárske krajiny – Poľsko, či Česko. Slovenská reprezentácia má za sebou žatvu vrcholných podujatí, mnohí sa však obávajú, či po postupnom odchode úspešnej generácie má kto nadviazať na jej prácu. Dano Valo tvrdí, že to vôbec netreba vidieť v čiernych farbách. „Iste, nebudeme sa radiť medzi najužšiu špičku, ale to predsa v našom prípade nebolo nikdy samozrejmosťou. Podľa mňa je naša hádzaná naďalej na dobrej ceste, silnou stránkou trénera Heistera bolo, že dokázal bez problémov priniesť do tímu aj mladých chlapcov. A hoci boli menej známi, v podstate nikto z nich nesklamal. V reprezentácii zostáva naďalej kostra zo skúsených hráčov, ktorá je vhodne doplnená o talenty, ktoré majú všetko pred sebou.“ Na šampionáte v Srbsku predviedol kvalitné výkony 22-ročný krídelník Tomáš Urban, ktorého pred niekoľkými dňami zlanáril špičkový Veszprém. V tomto klube naberal skúsenosti aj jeho rovesník Maroš Baláž, ktorý momentálne oblieka dres budapeštianskeho FTC-PLER, rovnako ako ďalšia spojka, 18-ročný talent Jakub Mikita. Maďarský Szeged má v zálohe nášho nádejného brankára Michala Tótha ml. (19 rokov). V reprezentácii majú už dosť za sebou, a pritom ešte veľa pred sebou prešovský pivot Michal Kopčo,  bundesligová spojka Csaba Szücs ml., či brankár maďarského Csurgo IKK Teodor Paul – všetko 24-roční hráči, a do tejto vekovej hranice spadá ešte ďalších 7 hádzanárov, ktorí sa objavili v posledných nomináciách trénera Zoltána Heistera. „Myslím si, že v reprezentácii je momentálne výborný mix, kombinácia mladších a starších je veľmi dôležitá. U nás to funguje a ja takéto kroky pri zapracovávaní hráčov vítam. Mladí môžu nadviazať,“ tvrdí D. Valo.

O novej zmluve rokuje aj s Wetzlarom, záujem aj inde

Výkony HSG Wetzlar sa od polovice decembra zlepšovali. Čosi naznačil už súboj na horúcej pôde tretieho tímu bundesligovej tabuľky HSV Hamburg, ktorý v aktuálnej sezóne valcuje aj v elitnej Lige majstrov, kde ešte nestratil ani jediný bod. Mužstvo Daniela Vala prehralo iba o gól a to ešte nepremenilo sedmičku v samom závere zápasu. Wetzlar následne doma porazil Gummersbach, a hoci podľa očakávania prehral v Magdeburgu, vzápätí priviezol dôležité body z Hildesheimu. No a dobrú formu potvrdili hráči HSG aj naposledy v mimoriadne dôležitom súboji s deviatym tímom tabuľky z Göppingenu, keď vyhrali 26:25, pričom Valo bol tradičným ťahúňom a dal najviac gólov svojho tímu (6). Keďže najbližší súperi z bundesligovej tabuľky (Grosswallstadt a Balingen-Weilstetten) zaváhali, Wetzlar sa posunul z dvanástej pozície na desiatu. Patrí do skupinky tímov medzi 9. a 14. miestom, ktoré sa zmestili do rozpätia dvoch bodov. Od zostupových priečok majú tieto družstvá síce pomerne slušný odstup, no v náročnej súťaži sa vlastne len začala odvetná časť. „Pokoj od záchrany ešte nemáme, ale posledné obdobie bolo naozaj celkom vydarené. Navyše mi slúžilo zdravie, odohral som všetky zápasy. A ak ma aj medzirebrové svaly boleli, tréner mi nakázal vynechať tréningy. V klube sú zatiaľ spokojní s tým, čo sme v tejto sezóne získali, hoci je pravda, že sme najmä doma zbytočne strácali body. Čosi sa však podarilo priniesť aj od súperov,“ vysvetlil D. Valo.

Robustnej pravej spojke končí po tejto sezóne vo Wetzlare zmluva, o novej sa však už začali prvé debaty. „Nie je tajomstvom, že klub získal do kádra šikovného nemeckého reprezentanta Michaela Müllera, ktorý hrá na rovnakom poste ako ja. Ale aj ja priebežne rokujem s klubom, veci sa postupne vyjasňujú. Svoju prácu odvádza aj môj manažér, nejaké ponuky sa už objavili. S rozhodnutím sa nemusím ponáhľať, jasno bude, až keď podpíšem.“