Slovenky proti Taliankam s debutujúcou Michnovou
20.03.2012
Rozhovor s čerstvou slovenskou reprezentantkou žien Klaudiou Michnovou
Už v stredu čaká na našu ženskú hádzanársku reprezentáciu
tretí zápas 6. kvalifikačnej skupiny o
majstrovstvá Európy v roku 2012. V Salerne nastúpia Slovenky proti Taliankam,
ktoré sú síce považované za outsiderky skupiny, ale naše hádzanárky ich v
žiadnom prípade nesmú podceniť. Ešte minulý rok v októbri totiž Squadra Azzura
riadne potrápila silné Dánky, s ktorými doma prehrala iba o 5 gólov 22:27.
Špeciálnu príchuť bude mať súboj na juhu Talianska pre
strednú spojku našej reprezentácie Klaudiu Michnovú. Opora Partizánskeho si po
prvý krát v kariére v stredu 21. marca
od 18:00 oblečie najcennejší slovenský dres.
21- ročná líderka tabuľky strelkýň celej WHIL, na konte so
170 gólmi, začala s hádzanou v rodnom Partizánskom ešte pred desiatimi rokmi.
„K hádzanej ma priviedla Irenka Popluhárová. V škole sme hrávali vybíjanú a tam
si ma všimla a stiahla na hádzanársky tréning,“ opisuje svoje prvé
kontakty s jej najobľúbenejšou kolektívnou hrou Klaudia Michnová. „Bavilo ma
to, lebo som sa tam mohla ako dieťa poriadne vyblázniť, pretože som bola riadny
živel. Stretli sme sa tam výborná partia – bola tam vtedy aj Simona Súlovská,
Selma Blažeková či Martina Košíková, s ktorými som teraz po prvý krát aj v seniorskej
reprezentácii.“
Prvé hádzanárske kroky boli pre debutantku v Slovenskom
seniorskom drese náročné: „ Od
každého sme dostávali riadne nakladačky,
ale postupom času sme sa dopracovali k prvým víťazstvám. Tie boli
krásne. Už si presne nepamätám proti komu sa nám to podarilo, ale bol to
nádherný pocit,“ pokračuje v spomienkach na svoje začiatky Klaudia
Michnová.
Talent roka 2006 v ankete Slovenského zväzu hádzanej dal o
sebe po prvý krát výraznejšie vedieť v 15tich rokoch, kedy sa Michnová prebojovala
do ženského tímu Partizánskeho . „Vtedy som však hrala naraz za päť
družstiev všetkých vekových kategórií – mala som toho niekedy aj plné zuby, ale
bavilo ma to a posúvalo ďalej. Prešla som cez ruky viacerých trénerov či už to
bol Ivan Pompoš, bratia Popluhárovci alebo bývalá československá reprezentantka Katarína
Beňušková – Lamrichová. Hádzaná pre mňa
vtedy veľa znamenala, dokázala som si pri nej skvele oddýchnuť, aj keď som bola
viackrát dobitá a unavená bolo to skvelé uvoľnenie a zábava.“
Michnová sa vďaka výborným výkonom v mládežníckych
družstvách či v A tíme Partizánskeho dostala do juniorskej reprezentácie. Po
úspešnom európskom šampionáte vo Viedni bola následne kapitánkou slovenského
výberu do 17 rokov na majstrovstvách sveta v Bratislave. „Na hádzanej sa mi
najviac páči, že je to kolektívny šport. Dobrá partia je základ úspechu a tú sa
nám vždy podarilo vytvoriť. To je to najkrajšie na hádzanej, že bojujeme jedna
za druhú a vždy sa snažíme nechať na palubovke všetko. Aj keď to tak nie vždy
vyzerá, ale každý zápas je iný a lopta je guľatá, ale nie každý deň je nedeľa.“
Dirigentka hry z Partizánskeho nedá na hádzanú dopustiť. Aj
keď mala kratšiu pauzu, keď sa jej narodila dcérka Lillien, už mesiac po pôrode
ju to ťahalo späť na palubovku. „Moja dcérka je to najkrajšie v živote, čo
sa mi mohlo stať – je moje zlatíčko. Chcem sa poďakovať mojej rodine,
priateľovi , ktorí mi veľmi pomohli k tomu, aby som sa mohla vrátiť späť k
hádzanej. Bez mojich najbližších by som to nezvládla."
Michnová dokáže svoje materské povinnosti skvele zosúladiť aj
s hádzanou. Dôkazom toho sú aj výsledky Partizánskeho v tejto sezóne. Po veľkom
úspechu v podobe triumfu v slovenskom pohári majú Partizánčanky po rokoch
absencie istú účasť v play-off už 2
kolá pred koncom základnej časti slovensko – českej WHIL. „Vytvorili sme
skvelú partiu – radi sa stretávame aj
mimo tréningov. Chodíme spolu všade, či už na chaty, zábavy, posedenia – na tento kolektív skutočne nedám
dopustiť. Vyhrali sme slovenský pohár vo finále proti Šali, čo bol zatiaľ náš
najväčší úspech v ženskej kategórii.“ Aj vďaka úspechom v drese
Partizánskeho si Klaudia Michnová vypýtala miesto v seniorskej ženskej
reprezentácii. „Určite je to pre mňa veľká česť trénovať pod vedením Petra
Sabadku a Lenky Černej – obaja sa snažia s ženskou reprezentáciou dosiahnuť
úspech a tak isto aj my. Konečne som si poriadne a s chuti zatrénovala. Je to
úplne iné ako v klube. Trošku sa obávam, ako zapadnem do herného systému
reprezentácie, ale dúfam, že s dievčatami odohráme veľmi dobré zápasy proti
Taliansku a budeme sa podporovať a držať spolu ako tím a verím v to, že vyhráme,“ uzatvára rozhovor pre slovakhandball.sk Klaudia
Michnová.