Fialeková je vďačná za šancu, chce byť platnou hráčkou

Kariéra hádzanárky Žofie Fialekovej sa rozbehla až po jej odchode zo Slovenska. Z českého Veselí nad Moravou viedli jej kroky do Nemecka, kde až do uplynulého leta rozvíjala hráčske umenie v II. bundeslige. Potom sa však rozhodla dať hádzanej na nejaký čas zbohom, potrebovala si od nej oddýchnuť. Jej pauza však netrvala veľmi dlho. Napokon neodolala vábeniu klubu Frisch Auf Göppingen, v ktorom dostala v decembri šancu okúsiť I. bundesligu. Víťazný debut absolvovala zároveň spolu s trénerom Vasilem Opreom uplynulú sobotu proti Buxtehuder SV (23:20). O svojom vstupe na scénu najvyššej nemeckej súťaže sa podelila aj v rozhovore pre slovakhandball.sk.

Ste spokojná so svojou premiérou?

- Moja nervozita bola neopísateľná. Na ihrisko som sa dostala nečakane už v 12. minúte, s čím som vôbec nepočítala. Nastúpila som na pravej spojke, nenahrala som toho veľa, ale som rada, že som vôbec dostala možnosť zasiahnuť do zápasu. Dúfam, že aj v ďalších stretnutiach dostanem šancu a budem pre družstvo platnou hráčkou. Zdolali sme tretie družstvo tabuľky, takže môj a zároveň trénerov debut bol o to krajší.

Ako sa rodilo víťazstvo nad favorizovaným súperom?

- Vývoj zápasu sme kontrolovali od začiatku a výhra bola pre mňa až prekvapujúco hladká. Od Buxtehude sme rozhodne očakávali viac. Nám však výborne fungovala obrana, brankárka Jasmina Jankovičová nás takisto podržala svojimi skvelými zákrokmi. Fakt, že sme dostali len dvadsať gólov, hovorí za všetko.

Čo znamenajú pre Göppingen získané dva body proti Buxtehude?

- Je to cenný triumf. Keď sa chceme dostať do prvej šestky, nemôžeme si dovolili strácať body v domácom prostredí.

V Nemecku je hádzaná veľmi populárna, bola to aj pre vás radosť hrať pred takou kulisou?

- Atmosféra v hale bola výborná, publikum nás hnalo dopredu, bol to fantastický zážitok.

Vnímali ste rozdiel medzi I. a II. bundesligou, v ktorej ste v minulosti pôsobila?

- Samozrejme, rozdiel medzi oboma súťažami som pociťovala. Je evidentné, že hráčky medzi nemeckou elitou sú technickejšie, rýchlejšie a ich hádzanárske myslenie je tiež na inej úrovni. Sama na sebe cítim, že potrebujem zapracovať v posilňovni. Chýba mi totiž sila. To, čo mi stačilo v druhej bundeslige, je jednoznačne na prvú málo.

V pondelok ste sa predstavili na pôde nemeckého majstra Thüringer HC. Čo vám ukázala konfrontácia s lídrom tabuľky?

- Prehrali sme 23:27, ale pre diváka to bol určite pekný zápas. Domáce dirigovali vývoj hry celý prvý polčas, nedali nám šancu dotiahnuť sa bližšie ako na päť gólov. V druhom dejstve sme sa však zlepšenou obrannou i útočnou činnosťou priblížili na rozdiel dvoch presných zásahov, ale v rozhodujúcej fáze duelu - približne desať minút pred koncom - sme zahodili sedemmetrový hod, trhák i vyloženú šancu z bránkoviska. To nás stálo body. V každom prípade sa však nemáme za čo hanbiť, potrápili sme úradujúceho šampióna. Thüringer sa musel na víťazstvo nadrieť. My sme uistili v tom, že sa určite dá hrať s každým, aj keď máme úzky káder, ktorý nie je nabitý hviezdami. Naša sila spočíva v bojovnosti a kolektíve.