Valo zatiaľ nepozná termín návratu a ani svoje ďalšie pôsobisko

Slovenský hádzanár Daniel Valo zatiaľ márne čaká na svoj prvý tohtosezónny bundesligový zápas. Ešte v prípravnom období pred začiatkom aktuálneho ročníka najvyššej nemeckej súťaže si 34-ročná pravá spojka roztrhla v kolene predný prekrížený väz, nasledoval chirurgický zákrok a dlhé obdobie rekonvalescencie. Ľavoruký kanonier zatiaľ netuší, či sa stihne s pôsobením v HSG Wetzlar, kde mu v lete vyprší platnosť kontraktu, rozlúčiť v zápase na palubovke.

Od vášho zranenia kolena uplynulo už viac ako sedem mesiacov. Ako ste na tom momentálne zdravotne?

- Stále bojujem. Bol som na kontrole u môjho operatéra i klubového lekára, koleno je v poriadku, ale chýba mi trochu svalovej hmoty. Usilovne však pracujem, aby som ju získal späť.

Išlo po operácii všetko podľa predpokladov?

- Operácia dopadla dobre. V decembri sa vyskytol menší problém. Ochorel som a desať dní som nemohol trénovať, takže tam som niečo stratil. Žiadne iné komplikácie sa, našťastie, nevyskytli.

Čo je v súčasnosti náplňou vašich dní a čo vám umožňuje robiť aktuálny zdravotný stav?

- Väčšinu času trávim v rehabilitačnom centre, kde každý druhý deň pracujem päť - šesť hodín na mojom návrate. Na programe mám silový tréning, stabilizačné cvičenia, okrem toho chodím na rôzne masáže či elektroliečbu. Keď nie som v centre, tak sa pripravujem v hale s kondičným trénerom. Venujem sa obratnosti či koordinácii. Z hádzanárskych vecí netrénujem takmer nič, iba individuálne streľbu, ale bez prudkých pohybov.

Kedy sa budete môcť zapojiť do tréningového procesu s mužstvom?

- Verím, že je to už len otázka pár týždňov. Kontrolné vyšetrenie kolena dopadlo dobre, predný prekrížený väz je v poriadku. Mám však určitý svalový deficit. Myslel som si, že na tom budem po siedmich mesiacoch lepšie. Predpokladaný návrat odhadovali lekári na sedem až deväť mesiacov, čiže stále som limite. Treba brať do úvahy aj moju výšku a váhu, pri ktorej je väz v kolene viac namáhaný. Verím, že budem v zotavovaní sa naďalej napredovať.

Existuje šanca, že si ešte v tejto sezóne oblečiete dres Wetzlaru v zápase?

- Momentálne to vidím na päťdesiat percent. Nechcem nič zbytočne riskovať, kým nebudem stopercentne fit. Táto možnosť je stále otvorená, rád by som nastúpil. V žiadnom prípade však nebudem riskovať. Nie je nutnosť, aby som stihol odohrať nejaké stretnutie. Potrebujem byť zdravý v lete, aby som sa mohol pripraviť a natrénovať na ďalšiu sezónu.

Nedávno sa objavila správa, že po sezóne končíte vo Wetzlare. Máte už nejakú predstavu o svojej budúcnosti?

- Samozrejme, rád by som vedel, kde budem pôsobiť. V súčasnosti je však pre mňa najdôležitejšie, aby som sa dal zdravotne dokopy. Môj koniec vo Wetzlare som prijal ako fakt. Zaoberám sa aj otázkou môjho ďalšieho pôsobiska. Ak to bude možné, najradšej by som zostal v Nemecku. Uskutočnili sa určité rozhovory, objavili sa náznaky, ale nemám nič konkrétne. Zatiaľ ma však neznervózňuje, že ešte nepadlo rozhodnutie. Momentálne sa sústredením na koleno.

Zohrala úlohu pri nepredĺžení zmluvy s Wetzlarom aj skutočnosť, že ste od začiatku sezóny zranený?

- Je to možné, ale v podstate je to jedno a nemení to na tom fakte nič. Vedenie sa tak rozhodlo a ja to akceptujem. Rozumne sme sa dohodli, že nebudeme v spolupráci pokračovať. Tak to chodí v profesionálnom športe. Jedna etapa sa končí a verím, že v lete sa začne ďalšia.

Prijali by ste aj angažmán v inej krajine?

- Nebránim sa žiadnej ponuke. Musím zvážiť, čo by bolo najlepšie pre mňa i rodinu. Samozrejme, najradšej by som zotrval v Nemecku, predsa len bundesliga je bundesliga. V tomto smere som realista a beriem na zreteľ môj vek i to, že od začiatku sezóny nehrávam pre zranenie.

Bolo by pre vás zaujímavé pôsobenie v exotickom Katare, kam nedávno zamieril váš bývalý spoluhráč z reprezentácie František Šulc?

- Priznám sa, aj týmto smerom prebehli určité rozhovory. Všetko je možné. Fero i ja máme už svoj vek, preto by to bolo lákavé, ale v prvom rade by som chcel získať angažmán v Nemecku. Uvidíme, ako sa to celé vyvinie.