Ľ. Švajlen: Na brankárskom poste sme svetová špička

Medaila Slovenského olympijského výboru (SOV) sa udeľuje úspešným účastníkom hier olympiád a zimných olympijských hier, ako aj medailistom z OH a ZOH mládeže. Medzi ocenenými sa na nedávnom 47. valnom zhromaždení SOV ocitol aj bývalý vynikajúci slovenský hádzanársky brankár Ľubomír Švajlen. Ako jeden z mála hádzanárov zo Slovenska sa zúčastnil na dvoch olympijských hrách. Vo farbách Československa bol člen 6. tímu v Soule 1988 a 9. tímu v Barcelone 1992. Pri tejto príležitosti poskytol trojnásobný víťaz ankety o najlepšieho hádzanára SR (1990, 1993, 1994), ktorý dlhodobo žije vo Švajčiarsku a momentálne pôsobí ako tréner gólmanov v prvoligovom družstve HC Kriens-Luzern, rozhovor pre slovakhandball.sk.

Na valnom zhromaždení vám udelili medailu SOV. Čo pre vás toto ocenenie znamená?

- Každé ocenenie, ktoré človek dostane, je za niečo čo dosiahol, alebo spravil. Toto moje vnímam ako ocenenie mojej športovej kariéry, predovšetkým účasti na dvoch olympijských hrách.

Bolo to pre vás prekvapenie, že ste sa ocitli medzi ocenenými?

- Určite áno. Je veľa športovcov, ktorí niečo dokázali, možno dosiahli aj viac ako ja, preto ma príjemne prekvapilo, že ma vybrali medzi laureátov. Som rád, že si spomenuli aj na nás starších.

Zrejme o to bola pre vás radostnejšia cesta na Slovensko?

- Samozrejme, bral som to ako taký bonus popritom, že som mohol zavítať do rodnej krajiny. Navyše som sa stretol aj s mnohými hádzanármi, boli to príjemne strávené chvíle.

Čo považuje za vrchol svojej športovej kariéry?

- Nemám to takto rozdelené. Medzi vrcholy však v každom prípade patrí účasť na OH. Nie každému športovcovi sa to podarí, ja som mal tú česť dvakrát. Olympijská šanca prichádza len raz za štyri roky, nie vždy sa človeku podarí aj hneď na podujatie pod piatimi kruhmi prebojovať. Navyše sa treba na olympijský turnaj poctivo pripraviť, aby ten vrchol aj za niečo stál.

Už vyše 15 rokov žijete vo Švajčiarsku, ste v kontakte s bývalými spoluhráčmi z reprezentácie?

- Áno, som v kontakte predovšetkými s tými, čo sú bližšie ku mne a pôsobia v Nemecku. Komunikujeme najmä cez sociálne siete, z času na čas prehodíme pár viet.

Sledujete aj súčasnú slovenskú hádzanú?

- Jasné, že áno. Sledujem aj prostredníctvom stránky SZH výsledky, ako sa darí Prešovu v SEHA League, či slovenským zástupcom v európskych pohárových súťažiach. Nemôžem zabudnúť ani na reprezentáciu.

Čo hovoríte na svojich nasledovníkov - brankárov?

- Tu sa rozhodne nemôžeme sťažovať. U nás vždy boli kvalitní brankári, v tomto sme svetová špička. Aj po nás vyrástla dobrá generácia. Noví adepti majú svoje vzory, brankárske umenie sa odovzdáva z generácie na generáciu. V bránke sme mali, máme i budeme mať svetových hráčov. Slovenskí gólmani odvádzajú výkony, aké sa od nich očakávajú a sú vždy oporami.

Máte skúsenosti z národného tímu Švajčiarska. Viete si predstaviť, že by ste sedeli na trénerskej lavičke v reprezentácii SR?

- Momentálne je to len v hypotetickej rovine. Nie je to otázka na mňa, ale skôr na kompetetných, aby v budúcnosti zhodnotili prácu a rozhodli, či je človek schopný viesť národný tím. Ak by sa kompetentní vyslovili, že áno, tak z môjho pohľadu je, samozrejme, česť byť trénerom reprezentácie svojej krajiny. To sa neodmieta. Raz už prišlo k určitému kontaktu, ale to som bol ešte zmluvne viazaný vo švajčiarskej reprezentácii a vtedy by to veľmi nešlo. Bolo by to komplikované.