Návrat kapitánky po ročnej pauze

Na jeseň uplynulého roka bola pri dôležitom víťazstve v kvalifikácii ME 2014 nad Islanďankami v Šali, odvtedy však chýbala slovenskej reprezentácii žien pre vážne zranenie kolena. V júni držala v šalianskom hľadisku palce svojim reprezentačným spoluhráčkam v rozhodujúcom zápase s Francúzkami, po ktorom si s nimi užívala na palubovke oslavy vytúženého postupu na kontinentálny šampionát. Ten sa začne o dva mesiace v Maďarsku a Chorvátsku a Lýdia Jakubisová je späť v národnom tíme Slovenska a pripravená mu pomôcť svojimi skúsenosťami i hernými schopnosťami.

Stihli ste sa po dlhodobom zranení kolena už dostať znovu do formy?

"Začiatok prípravy bol v mojom podaní kostrbatý. Hrali sme dva prípravné zápasy s Mostom, desaťkrát som vystrelila a z toho deväťkrát netrafila bránku. Postupne som sa však herne našla a moja výkonnosti sa ustálila."

Máte teraz väčší strach z prípadného zranenia?

"Snažím sa nemyslieť na to, čo by sa mohlo stať a sústredím sa len na hru."

Od vášho predchádzajúceho štartu v národnom tíme uplynul už takmer rok. Je náročné opäť naskočiť do reprezentácie?

"V mojom prípade to nie je až také zložité, pretože hrám na krídle. Určite si musím znova osvojiť pár akcií, ktoré hrávame. Väčšinu dievčat poznám, takže by pre mňa nemal byť problém zohrať sa a znovu sa dostať do herného systému praktizovaného v reprezentácii."

Hlavný kouč SR Dušan Poloz si vás vybral do trojčlenného tímu kapitánok. Čo to pre vás znamená?

"Je to pre mňa pocta, vážim si to. Už predtým, ako som vypadla mimo pre zranenie, som bola kapitánkou. Pred kvalifikačným duelom s Francúzkami som mojej nástupkyni Lucke Súkenníkovej povedala, že keď vyhráme a zaistíme si postup, nech pokojne zostane kapitánkou aj ďalej. Teraz sa tréner rozhodol, že nás bude v tejto funkcii viacero. Myslím si, že to nie je zlá myšlienka, pretože platí: viac hláv - viac rozumu. Možno takto skôr nájdeme tú správnu cestu."

Na tohtotýždňovom turnaji v Maďarsku nastúpite aj proti Rakúšankám, ktoré vedie váš klubový kormidelník v Thüringer HC  Herbert Müller. Máte aktuálne poznatky o sile tohto družstva? 

"Samozrejme, v uplynulých dňoch sme s trénerom zabŕdli aj do témy vzájomného súboja našich tímov. O Rakúšankách mám nejaké informácie. Z nášho klubu im bude chýbať dlhodobo zranená Sonja Freyová, ktorá je dosť dôležitá hráčka v ich tíme. K dispozícii je však ďalšia moja spoluhráčka Katrin Engelová, ľaváčka hrajúca na pravej spojke je momentálne v celkom dobrej forme a musíme si dať na ňu pozor. Beate Scheffknechtová z Göppingenu bola chorá, ostatné už nie sú extra výnimočné hráčky."

Bude to pre vás väčšia motivácia, keď budete hrať proti tímu svojho klubového trénera?

"Ja som už hrala za reprezentáciu proti Rakúšankám pred troma rokmi. Je mi jedno, či si ma viac všíma tréner. Či nastupujem v drese klubu alebo národného tímu, tak sa koncentrujem predovšetkým na môj výkon."

V uplynulom ročníku 1. bundesligy váš Thüringer HC jednoznačne dominoval a bez prehry získal majstrovský titul. Zmenilo sa odvtedy rozloženie síl v najvyššej nemeckej súťaži? 

"Podľa mňa to tentoraz nebude už také jednoznačné. Vlani sme mali predsa len o trochu lepší káder. Myslím si, že nás čaká vyrovnanejší a zároveň zaujímavejší boj o titul. Nebudeme to mať také jednoduché."