 | Apr 2024 |  | |||||
| P | U | S | Š | P | S | N | |
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | |
| 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | |
| 29 | 30 | ||||||
Suverénna Iuventa medzi staršími dorastenkami
24.02.2011
Staršie dorastenky Iuventy Michalovce v tejto sezóne ešte nestratili ani bod. Čo a kto sa skrýva za ich úspechom?
Prvoligovej súťaži starších dorasteniek kraľujú hádzanárky Iuventy Michalovce, ktoré v doterajšom priebehu v šestnástich stretnutiach nestratili ešte ani bod. O víťaznom ťažení mladých Zemplínčaniek sme sa pozhovárali s ich trénerom Tomášom Hlavatým. Máte len 24 rokov, kvôli čomu môžete byť hádzanárskej verejnosti ešte neznámy. Skúste sa predstaviť.
„Už len to, že mám 24 rokov nasvedčuje tomu, že známym som sa ešte nemal kedy stať, ale užšia hádzanárska verejnosť si ma môže pamätať z môjho predchádzajúceho pôsobenia v klube HK Slovan Duslo Šaľa. Tam som odštartoval moju trénerskú kariéru, začínal som ako asistent pri družstve starších dorasteniek, ktoré v tom čase a aj teraz opäť vedie moja mama Ľubica Hlavatá. Neskôr som sa postupne prepracoval až na pozíciu vedúceho mládeže. Tú mi ponúkol tamojší tajomník klubu Ladislav Kovács, ktorému touto cestou ďakujem za poskytnutú príležitosť. Počas tohto pôsobenia v klube som študoval na FTVŠ UK v Bratislave trénerstvo, odbor kondičný tréner, neskôr som diaľkovou formou študoval aj trénerstvo hádzanej. Nedovolím si nespomenúť mojich konzultantov, doc. PhDr. Eugena Lacza, PhD a doc. Jána Hianika, PhD., ktorým vďačím za odborné vedomosti, ktoré som od nich a každého člena pedagogického zboru na FTVŠ UK čerpal.“
Tomáš, čo vám napadne, keď sa pozriete na tabuľku prvej ligy starších dorasteniek, kde vám pri šestnástich zápasoch svietia nuly v kolónkach remíz či prehier?
„Napadá mi len jedno - tvrdá a odborná práca trénerov či podmienky na kvalitný tréningový proces, ktoré v Iuvente máme. Výsledkom je aktuálny stav a napĺňanie hlavného cieľa, t.j. vychovávať mladé talentované hráčky pre družstvo žien, čo by mohlo pomôcť aj pozdvihnúť úroveň hádzanej na Slovensku.“
Vaša zatiaľ stopercentná bilancia je zaujímavejšia o to viac, že je to vlastne len vaša prvá zoznamovacia sezóna s družstvom a hneď ste takí dominantní. Čím si to vysvetľujete?
„V prvom rade je treba vyzdvihnúť prácu mojich predchodcov, toto družstvo prešlo rukami viacerých trénerov, ktorí mu dali stále niečo nové z hádzanárskeho umenia a aktuálne sa snažím prispievať k výkonnostnému rastu týchto dievčat aj ja. Takže určite je to práca tímu trénerov a práca vedenia, klubu, ktoré ponúklo a stále ponúka výborné prostredie a materiálne zabezpečenie pre prácu. Hneď po príchode sem a po mojom zoznamovacom tréningu mi bolo jasné, že v týchto dievčatách je veľmi veľký potenciál, ktorý treba len správnym smerom rozvíjať .Je to dobrá partia temperamentných dievčat, ktorá ma záujem na seba pracovať a ja som rád, že mám tú možnosť ich viesť ako tréner.“
Pozoruhodné je aj to, že vami vedené družstvo ešte zďaleka nevyužíva potenciál, ktorú vám mládežnícka liaheň Iuventy ponúka. Veď vôbec nevyužívate služby slovenských ženských reprezentantiek Rebičovej a Mičiníkovej, ktoré sú zranené, a štvorica Gubiková, Bačíková, Hvostaľová a Danková dostáva pravidelne prednosť v tíme ženského vicemajstra Slovenska. Trúfate si odhadnúť, na čo môže toto družstvo siahnuť v plnej sile?
„Dievčatá ako Rebičová a Mičiníkova sú aktuálne zranené, ale myslím si, že Rebičová by tak ako aj ostatné menované nastupovala iba v zápasoch, v ktorých by im umožnil hrať za dorastenecké družstvo tréner žien Dušan Daniš. Čo sa týka Mičiníkovej, je aktuálne na hosťovaní v Iuvente. Dohoda s jej materským oddielom bola, že bude nastupovať len za družstvo žien a v dorasteneckej kategórií bude nastupovať v drese materského oddielu z Bytče. Ja by som bol rád, keby som ju mohol vidieť hrávať aj vo svojom družstve, no dohodu klubov musím akceptovať. Pochopiteľne, sú to dievčatá, ktoré sú už zaradené do družstva žien a myslím si, že ich uvoľňovanie na dorastenecké zápasy, po zvážení a dohode s trénerom Danišom, je tá správna cesta k ich výkonnostnému rastu. A sila družstva s ich príchodom do družstva nepochybne stúpa.“
Na druhej strane ste nedávno z HK Nitra dotiahli príchod urastenej spojky Dominiky Tvrdoňovej. Ako sa vám zatiaľ pozdáva?
„Dominiku poznám už aj zo svojho bývalého pôsobenia v klube HK Slovan Duslo Šaľa, kam som ju taktiež dotiahol z HK Nitra ešte do mladšieho dorastu. Tam jej pôsobenie nebolo najšťastnejšie, lebo v ňom nedostávala príležitosti od trénera a následne táto spolupráca aj zanikla. Je to však talentovaná mladá hráčka ,ktorá má skúsenosti aj zo ženskej prvoligovej súťaže. Myslím si, že dokonale zapadá do nášho družstva, nuž som ju opäť oslovil, a podarilo sa nám dohodnúť na hosťovaní do konca tejto sezóny. Verím, že sa v družstve cíti dobre a svojím herným prejavom mu pomôže.“
Vráťme sa k vašej víťaznej sérii, ktorá je určite úctyhodná, ale akiste uznáte, že najväčšie skúšky na ihriskách vašich prenasledovateľov vás ešte len čakajú. Súhlasíte?
„Pochopiteľne, zápasy na ihriskách vážnejších súperov nás ešte len čakajú, s tým musím len súhlasiť. Je jasné, že budú nad nami chcieť zvíťaziť a my sa zase budeme snažiť im tento úmysel prekaziť. Pochopiteľne, že chceme víťaziť aj naďalej, ale nie za každú cenu. Myslím si, že za poctivou a systematickou prácou sa úspech v pozadí ukrýva. V domácom prostredí sa nám podarilo zdolať každého z nich, ale určite nikoho nepodceňujeme, lebo to isté sa môže podariť aj našim súperom.“
Koho považujete za vášho najväčšieho súpera? Bytču, ktorú ste doma pomerne hladko zdolali (37:30), ale práve tá vám najviac dýcha na chrbát? ŠKP Bratislava, ktorý ste doma zdolali presvedčivo 40:32, lenže práve tento tím proti vám ukázal najvyššiu hernú kvalitu? Alebo UDHK Nitra, nad ktorým ste vyhrali 33:30 (21:10), lenže tento celok pomaly nepozná chuť domácej prehry?
„Za súpera považujem každé jedno družstvo, proti ktorému v súťaži nastupujeme, lebo aj proti nim treba nastúpiť a odohrať kvalitných 60 minút, ak sa chceme dostať k dvom bodom. A čo sa týka menovaných klubov, jasne ste napísali ich prednosti, každé jedno družstvo z nich, tak ako aj my, môžeme nečakane zakopnúť a rázom sa to všetko zmení. Do konca súťaže je ešte ďaleko, preto je ťažké odhadnúť, kto je najvážnejší protivník, súperom je každý jeden z nich.“
A zabudli sme aj na Šaľu, odkiaľ ste rodákom, pričom staršie dorastenky Dusla vedie vaša mama Ľubica? Len pripomenieme, že v prvom vzájomnom zápase ste nad ňou v Šali vyhrali 34:23... Ozaj, ako dlho sa s vami potom nerozprávala?:-)
„Bol to veľmi zvláštny pocit , ktorý som zažil prvýkrát. Hral som proti hráčkam, ktoré som trénoval a proti mame, ktorá zase vychovala mňa. Ja som poznal hráčky, ony mňa ako trénera. O mame nemusím snáď ani hovoriť, to je úplne jasné. Domáci diváci vytvorili výbornú hádzanársku atmosféru, v tomto zápase sa nám podarilo uspieť. Víťazstvo ma tešilo, ale bol to naozaj neobyčajný pocit stáť proti ľuďom, s ktorými som donedávna spolupracoval. Potešili ma niektorí ľudia, ktorí mi zapriali po zápase všetko dobré a domov som odchádzal v priateľskej atmosfére. A myslím si, že z prehier nie je nadšený nikto, ale moja mama to brala športovo. Ona mi v iných zápasoch, pochopiteľne, fandí, tak ako aj ja jej. Šaľa pricestuje onedlho do Michaloviec, tak uvidíme, aké prekvapenie si na nás mama s dievčatami pripraví.“
Účasť na záverečnom turnaji najlepších štyroch by vám už nemala ujsť. Ako tam vidíte vaše šance?
„Je jasné, že na záverečnom turnaji nechceme chýbať, chceli by sme, aby sa tento turnaj organizoval u nás v našej hale, a potom v domácom prostredí by sme chceli siahnuť na najvyššiu priečku. Ale táto cesta je ešte stále veľmi dlhá a plná množstva rôznych prekážok, takže treba stáť pevne oboma nohami na zemi.“
Prejdime k vášmu družstvu, čo svojim zverenkám najviac vštepujete a čo je pre vás prioritou v tréningovom procese?
„Zameriavame sa predovšetkým na kvalitnú a kompaktnú obranu. Z nej chceme vychádzať do protiútoku, forsírujeme rýchlu hádzanú s minimom technických chýb, a so zapájaním moderných trendov v hádzanej. Jednoducho povedané - snažíme sa hrať jednoducho a účelne.“
Vo vašom družstve máte viacero talentov, koho by ste odporučili do pozornosti okrem tých, ktoré už dokonca stihli obliecť aj dres ženskej reprezentácie Slovenska?
„V našom družstve je viacero talentovaných hráčok, je na uvážení reprezentačného trénera, ktoré z nich si vyberie. Je jasné, že každý tréner by chcel mať čo najviac reprezentantiek. Myslím si, že reprezentačný tréner naše družstvo sleduje a skôr či neskôr po niektorej z dievčat aj siahne Nuž sa teda nechajme prekvapiť, ktorá to bude.“
Na záver dvojzmyselná otázka. Narodili ste sa na Silvestra 31. 12. 1986. To znamená, že sa zvyknete na konci tešiť. Bude tak aj po tejto sezóne?
„Každý z nás v kútiku duše dúfa, že sa budeme na konci tešiť, ale úspech v dorasteneckej súťaži je úspechom, ale len čiastkovým. Skutočným úspechom nazývam to, ak sa nám podarí vychovať hráčky, ktoré budú schopné hrať za seniorskú kategóriu a tam naplno ukázať svoj potenciál. Na konci sezóny sa teda chceme pochopiteľne tešiť, veď o to sa v súťaži aj hrá, aby mali dievčatá radosť z toho, čo robia.“
Káder starších dorasteniek Iuventy Michalovce:
Brankárky: Kristína Sedláčková, Oleksandra Krebsová (Ukrajina), Jana Vojtovičová, Simona Kolesárová, Lucia Gubiková.
Hráčky v poli: Viera Hujdičová, Martina Bačíková, Marianna Rebičová, Radka Vargová, Skarleta Martonová, Diana Tomeková, Petra Ujhélyová, Dominka Tvrdoňová, Jana Špaková, Barbora Fuleková, Katarína Hvostaľová, Barbora Falisová Barbora, Martina Mulíková, Barbora Koritárová, Silvia Maszkaľová, Melánia Hujdičová, Denisa Danielisová, Dana Danková, Dominika Horňáková, Katarína Feňovčíková, Lenka Lazorová.
„Už len to, že mám 24 rokov nasvedčuje tomu, že známym som sa ešte nemal kedy stať, ale užšia hádzanárska verejnosť si ma môže pamätať z môjho predchádzajúceho pôsobenia v klube HK Slovan Duslo Šaľa. Tam som odštartoval moju trénerskú kariéru, začínal som ako asistent pri družstve starších dorasteniek, ktoré v tom čase a aj teraz opäť vedie moja mama Ľubica Hlavatá. Neskôr som sa postupne prepracoval až na pozíciu vedúceho mládeže. Tú mi ponúkol tamojší tajomník klubu Ladislav Kovács, ktorému touto cestou ďakujem za poskytnutú príležitosť. Počas tohto pôsobenia v klube som študoval na FTVŠ UK v Bratislave trénerstvo, odbor kondičný tréner, neskôr som diaľkovou formou študoval aj trénerstvo hádzanej. Nedovolím si nespomenúť mojich konzultantov, doc. PhDr. Eugena Lacza, PhD a doc. Jána Hianika, PhD., ktorým vďačím za odborné vedomosti, ktoré som od nich a každého člena pedagogického zboru na FTVŠ UK čerpal.“
Tomáš, čo vám napadne, keď sa pozriete na tabuľku prvej ligy starších dorasteniek, kde vám pri šestnástich zápasoch svietia nuly v kolónkach remíz či prehier?
„Napadá mi len jedno - tvrdá a odborná práca trénerov či podmienky na kvalitný tréningový proces, ktoré v Iuvente máme. Výsledkom je aktuálny stav a napĺňanie hlavného cieľa, t.j. vychovávať mladé talentované hráčky pre družstvo žien, čo by mohlo pomôcť aj pozdvihnúť úroveň hádzanej na Slovensku.“
Vaša zatiaľ stopercentná bilancia je zaujímavejšia o to viac, že je to vlastne len vaša prvá zoznamovacia sezóna s družstvom a hneď ste takí dominantní. Čím si to vysvetľujete?
„V prvom rade je treba vyzdvihnúť prácu mojich predchodcov, toto družstvo prešlo rukami viacerých trénerov, ktorí mu dali stále niečo nové z hádzanárskeho umenia a aktuálne sa snažím prispievať k výkonnostnému rastu týchto dievčat aj ja. Takže určite je to práca tímu trénerov a práca vedenia, klubu, ktoré ponúklo a stále ponúka výborné prostredie a materiálne zabezpečenie pre prácu. Hneď po príchode sem a po mojom zoznamovacom tréningu mi bolo jasné, že v týchto dievčatách je veľmi veľký potenciál, ktorý treba len správnym smerom rozvíjať .Je to dobrá partia temperamentných dievčat, ktorá ma záujem na seba pracovať a ja som rád, že mám tú možnosť ich viesť ako tréner.“
Pozoruhodné je aj to, že vami vedené družstvo ešte zďaleka nevyužíva potenciál, ktorú vám mládežnícka liaheň Iuventy ponúka. Veď vôbec nevyužívate služby slovenských ženských reprezentantiek Rebičovej a Mičiníkovej, ktoré sú zranené, a štvorica Gubiková, Bačíková, Hvostaľová a Danková dostáva pravidelne prednosť v tíme ženského vicemajstra Slovenska. Trúfate si odhadnúť, na čo môže toto družstvo siahnuť v plnej sile?
„Dievčatá ako Rebičová a Mičiníkova sú aktuálne zranené, ale myslím si, že Rebičová by tak ako aj ostatné menované nastupovala iba v zápasoch, v ktorých by im umožnil hrať za dorastenecké družstvo tréner žien Dušan Daniš. Čo sa týka Mičiníkovej, je aktuálne na hosťovaní v Iuvente. Dohoda s jej materským oddielom bola, že bude nastupovať len za družstvo žien a v dorasteneckej kategórií bude nastupovať v drese materského oddielu z Bytče. Ja by som bol rád, keby som ju mohol vidieť hrávať aj vo svojom družstve, no dohodu klubov musím akceptovať. Pochopiteľne, sú to dievčatá, ktoré sú už zaradené do družstva žien a myslím si, že ich uvoľňovanie na dorastenecké zápasy, po zvážení a dohode s trénerom Danišom, je tá správna cesta k ich výkonnostnému rastu. A sila družstva s ich príchodom do družstva nepochybne stúpa.“
Na druhej strane ste nedávno z HK Nitra dotiahli príchod urastenej spojky Dominiky Tvrdoňovej. Ako sa vám zatiaľ pozdáva?
„Dominiku poznám už aj zo svojho bývalého pôsobenia v klube HK Slovan Duslo Šaľa, kam som ju taktiež dotiahol z HK Nitra ešte do mladšieho dorastu. Tam jej pôsobenie nebolo najšťastnejšie, lebo v ňom nedostávala príležitosti od trénera a následne táto spolupráca aj zanikla. Je to však talentovaná mladá hráčka ,ktorá má skúsenosti aj zo ženskej prvoligovej súťaže. Myslím si, že dokonale zapadá do nášho družstva, nuž som ju opäť oslovil, a podarilo sa nám dohodnúť na hosťovaní do konca tejto sezóny. Verím, že sa v družstve cíti dobre a svojím herným prejavom mu pomôže.“
Vráťme sa k vašej víťaznej sérii, ktorá je určite úctyhodná, ale akiste uznáte, že najväčšie skúšky na ihriskách vašich prenasledovateľov vás ešte len čakajú. Súhlasíte?
„Pochopiteľne, zápasy na ihriskách vážnejších súperov nás ešte len čakajú, s tým musím len súhlasiť. Je jasné, že budú nad nami chcieť zvíťaziť a my sa zase budeme snažiť im tento úmysel prekaziť. Pochopiteľne, že chceme víťaziť aj naďalej, ale nie za každú cenu. Myslím si, že za poctivou a systematickou prácou sa úspech v pozadí ukrýva. V domácom prostredí sa nám podarilo zdolať každého z nich, ale určite nikoho nepodceňujeme, lebo to isté sa môže podariť aj našim súperom.“
Koho považujete za vášho najväčšieho súpera? Bytču, ktorú ste doma pomerne hladko zdolali (37:30), ale práve tá vám najviac dýcha na chrbát? ŠKP Bratislava, ktorý ste doma zdolali presvedčivo 40:32, lenže práve tento tím proti vám ukázal najvyššiu hernú kvalitu? Alebo UDHK Nitra, nad ktorým ste vyhrali 33:30 (21:10), lenže tento celok pomaly nepozná chuť domácej prehry?
„Za súpera považujem každé jedno družstvo, proti ktorému v súťaži nastupujeme, lebo aj proti nim treba nastúpiť a odohrať kvalitných 60 minút, ak sa chceme dostať k dvom bodom. A čo sa týka menovaných klubov, jasne ste napísali ich prednosti, každé jedno družstvo z nich, tak ako aj my, môžeme nečakane zakopnúť a rázom sa to všetko zmení. Do konca súťaže je ešte ďaleko, preto je ťažké odhadnúť, kto je najvážnejší protivník, súperom je každý jeden z nich.“
A zabudli sme aj na Šaľu, odkiaľ ste rodákom, pričom staršie dorastenky Dusla vedie vaša mama Ľubica? Len pripomenieme, že v prvom vzájomnom zápase ste nad ňou v Šali vyhrali 34:23... Ozaj, ako dlho sa s vami potom nerozprávala?:-)
„Bol to veľmi zvláštny pocit , ktorý som zažil prvýkrát. Hral som proti hráčkam, ktoré som trénoval a proti mame, ktorá zase vychovala mňa. Ja som poznal hráčky, ony mňa ako trénera. O mame nemusím snáď ani hovoriť, to je úplne jasné. Domáci diváci vytvorili výbornú hádzanársku atmosféru, v tomto zápase sa nám podarilo uspieť. Víťazstvo ma tešilo, ale bol to naozaj neobyčajný pocit stáť proti ľuďom, s ktorými som donedávna spolupracoval. Potešili ma niektorí ľudia, ktorí mi zapriali po zápase všetko dobré a domov som odchádzal v priateľskej atmosfére. A myslím si, že z prehier nie je nadšený nikto, ale moja mama to brala športovo. Ona mi v iných zápasoch, pochopiteľne, fandí, tak ako aj ja jej. Šaľa pricestuje onedlho do Michaloviec, tak uvidíme, aké prekvapenie si na nás mama s dievčatami pripraví.“
Účasť na záverečnom turnaji najlepších štyroch by vám už nemala ujsť. Ako tam vidíte vaše šance?
„Je jasné, že na záverečnom turnaji nechceme chýbať, chceli by sme, aby sa tento turnaj organizoval u nás v našej hale, a potom v domácom prostredí by sme chceli siahnuť na najvyššiu priečku. Ale táto cesta je ešte stále veľmi dlhá a plná množstva rôznych prekážok, takže treba stáť pevne oboma nohami na zemi.“
Prejdime k vášmu družstvu, čo svojim zverenkám najviac vštepujete a čo je pre vás prioritou v tréningovom procese?
„Zameriavame sa predovšetkým na kvalitnú a kompaktnú obranu. Z nej chceme vychádzať do protiútoku, forsírujeme rýchlu hádzanú s minimom technických chýb, a so zapájaním moderných trendov v hádzanej. Jednoducho povedané - snažíme sa hrať jednoducho a účelne.“
Vo vašom družstve máte viacero talentov, koho by ste odporučili do pozornosti okrem tých, ktoré už dokonca stihli obliecť aj dres ženskej reprezentácie Slovenska?
„V našom družstve je viacero talentovaných hráčok, je na uvážení reprezentačného trénera, ktoré z nich si vyberie. Je jasné, že každý tréner by chcel mať čo najviac reprezentantiek. Myslím si, že reprezentačný tréner naše družstvo sleduje a skôr či neskôr po niektorej z dievčat aj siahne Nuž sa teda nechajme prekvapiť, ktorá to bude.“
Na záver dvojzmyselná otázka. Narodili ste sa na Silvestra 31. 12. 1986. To znamená, že sa zvyknete na konci tešiť. Bude tak aj po tejto sezóne?
„Každý z nás v kútiku duše dúfa, že sa budeme na konci tešiť, ale úspech v dorasteneckej súťaži je úspechom, ale len čiastkovým. Skutočným úspechom nazývam to, ak sa nám podarí vychovať hráčky, ktoré budú schopné hrať za seniorskú kategóriu a tam naplno ukázať svoj potenciál. Na konci sezóny sa teda chceme pochopiteľne tešiť, veď o to sa v súťaži aj hrá, aby mali dievčatá radosť z toho, čo robia.“
Káder starších dorasteniek Iuventy Michalovce:
Brankárky: Kristína Sedláčková, Oleksandra Krebsová (Ukrajina), Jana Vojtovičová, Simona Kolesárová, Lucia Gubiková.
Hráčky v poli: Viera Hujdičová, Martina Bačíková, Marianna Rebičová, Radka Vargová, Skarleta Martonová, Diana Tomeková, Petra Ujhélyová, Dominka Tvrdoňová, Jana Špaková, Barbora Fuleková, Katarína Hvostaľová, Barbora Falisová Barbora, Martina Mulíková, Barbora Koritárová, Silvia Maszkaľová, Melánia Hujdičová, Denisa Danielisová, Dana Danková, Dominika Horňáková, Katarína Feňovčíková, Lenka Lazorová.
Fotogaléria
